Jalec maloústy

Jalec maloústy ( prúdnik )

latinsky: Leuciscus leuciscus
maďarsky: Nyúldomolykó
anglicky: Dace

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 10 rokov
pohlavná dospelosť: 3. rok
doba rozmnožovania: apríl - máj
bežná veľkosť: 15-25 cm
maximum: 37 cm

lovná miera: 20 cm

doba hájenia: 15.3. - 31.5.

Neveľká striebristá kaprovitá ryba s nízkym telom žijúca v tečúcich vodách lipňového a mrenieho pásma na väčšine nášho územia. Napriek tomu, že jeho chytanie má osobitný pôvab, je väčšinou rybármi prehliadaný a mnohí ho ani nepoznajú. Trocha vďaku preň majú len muškári, pre ktorých je častým úlovkom.
Od príbuzného jalca hlavatého sa líši menšími rozmermi, absenciou červenej farby plutiev, menšími ústami a vykrojenou análnou plutvou. Rovnako ako všetky ostatné jalce nemá fúziky.
Živí sa omnoho drobnejšou potravou než jalec hlavatý, najmä larvami vodného hmyzu, často zbiera i suchozemský hmyz z hladiny.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 15 až 25 cm
obvyklé maximum: 30 cm
rekordní hodnoty: okolo 37 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,1 až 0,2 kg
obvyklé maximum: do 0,4 kg
rekordní hodnoty: cez 0,6 kg

Typické znaky

valcovité mierne sploštené telo
zaguľatené plutvy s miernym vykrojením
análna plutva krátka a vykrojená
striebristé sfarbenie

Výskyt

Vyskytuje sa v čistých tečúcich vodách lipňového až mrenového pásma, prípadne v ťažnejších málo zakalených tokoch riek pleskáčového pásma. Početný výskyt je aj v sekundárnych lipňových a pstruhových pásmach pod priehradami. V stojatých vodách sa vyskytuje výnimočne a taktiež sa nevyskytuje v kalných nížinných tokoch s malým prietokom. Je to ryba citlivá na chemické i organické znečistenie, preto je na mnohých miestach vzácny, jeho výskyt je ostrovčekovitý, alebo úplne vymizol.

Biológia druhu

Jalec maloústy je pôvodnou a typickou rybou našich riek, kde sa vyskytuje v skôr v prúdoch. Najviac mu vyhovujú na kyslík bohaté podhorské rieky patriace do lipňového pásma, ale vyskytuje sa i ďaleko do nížin. Zle znáša znečistenie a na mnoho miestach je i vzácny alebo vymizol. Žije v menších húfoch.
Jeho potravu tvoria predovšetkým larvy vodného hmyzu a ostatní vodný bezobratlovci. Zbiera ale i potravu z hladiny. Občas je obviňovaný, že konkuruje pstruhom.
Neresí sa v apríli až máji v rýchlo prúdiacej vode a ikry sa lepia na štrk a kamene. Pohlavnú dospelosť dosahuje v 3 roku. Samica kladie v závislosti na svojej veľkosti 2 až 20 tisíc ikier. Ako jedna z mála našich rýb, netiahne na neres proti prúdu, ale po prúde. Kríži sa s ostatnými druhmi jalcov ako aj s beličkou .

Rozmery a rast

Rast je mimoriadne pomalý. Obe pohlavia rastú zhruba rovnako rýchlo, ale samice pravdepodobne žijú o niečo dlhšie. najvyšší doložený vek je 13 rokov, najvyššia váha 1,25kg.

Športový rybolov

Jalca maloústeho loví zámerne málokto. Ako možné metódy lovu sa ponúkajú ľahká plávaná, muškárenie, občas sa uloví na položenú, najľahšie asi s feederovým či pickerovým prútom a dá sa uloviť i na miniatúrne vláčiace nástrahy, predovšetkým rotačky. Ako metóda pre zámerný lov je najlepšia lov na suchú mušku, kedy si aspoň vychutnáme eleganciu pohybov tejto pohľadnej rybky. Náradie môže byť veľmi jemné - limitujúcim faktorom tu bude skôr naša snaha zohľadniť prípadný záber väčšej ryby iného druhu.