Karas striebristý

Karas stirebristý

latinsky: Carassius auratus
maďarsky: Ezüstkárász
anglicky: Crucian Carp

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 10 rokov
pohlavná dospelosť: 3. rok
doba rozmnožovania: máj - jún
bežná veľkosť: 15-30 cm
maximum: 50 cm

lovná miera: nestanovená

doba hájenia: nestanovená

Karas striebristý je rybou, ktorá je mimoriadne zaujímavá a jej život i súžitie s človekom sú plné prekvapení. V Ázii poznali Číňania karasa striebristého už v dobách pred naším letopočtom, oceňovali jeho schopnosť prežívať v skromných pomeroch záhradných jazierok a sústavným šľachtením z neho vypestovali radu foriem, ktoré pôvodnú prírodnú formu pripomínajú len veľmi vzdialeno. V Európe ich dnes chováme hlavne ako zlaté karasy a nespočetnú radu foriem závojnatiek.
Na systematike rodu Carrassius sa v súčasnej dobe tvrdo pracuje. Zdanlivo obyčajný striebristý karas je opradený množstvom záhad. Niektorí autori predpokladajú, že do Európy boli v rôznych obdobiach zavlečené alebo sa tu dokonca pôvodne vyskytovali hneď dva druhy "striebristých karasov" - Carassius auratus a Carassius gibelio popísaný Blochom už v roku 1782 priamo zo strednej Európy. Dodnes nie je jasné, či bol Blochom popísaný karas v Európe pôvodný alebo zavlečený a zatiaľ nie je isté ani to, či sa skutočne jedná o samostatné druhy. Dlhú dobu, prakticky až donedávna, bol Blochov karas uvádzaný len ako poddruh karasa striebristého - karas striebristý euro ázijský (Carassius auratus gibelio).
Aký bol pôvodný areál a ako prebiehalo šírenie striebristých karasov v Európe, už dnes nikto nezistí. Isté je, že v roku 1954 bol karas striebristý pochádzajúci z populácií na východe vysadený v Maďarsku a odtiaľ sa začal lavínovite šíriť.
V 80. rokoch 20. storočia dorazil do našej republiky a dnes je široko rozšíreným druhom - ďaleko početnejším než u nás pôvodný karas zlatistý. Jeho šírenie sa doposiaľ nezastavilo a neobmedzilo sa len na stojaté vody.
Rozoznať karasa striebristého nie je ťažké (ak neberieme do úvahy vyššie popísané starosti ichtyológov). Jeho sfarbenie je spravidla striebristo šedé, len výnimočne sa objavujú zlatisté tóny. Na rozdiel od kapra nemá karas striebristý fúziky a od karasa zlatistého ho možno odlíšiť podľa väčších a pevnejších šupín, menej vyklenutej chrbtovej plutvy a v prípade otvorenia brušnej dutiny podľa čiernej farby jej výstelky.
Dnes je karas striebristý široko rozšírenou rybou so sklonmi k premnožovaniu a na niektorých miestach, kde dosahuje väčších rozmerov, je zaujímavý i pre športových rybárov.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 15 až 30 cm
obvyklé maximum: do 45 cm
rekordné hodnoty: okolo 50 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,1 až 0,5 kg
obvyklé maximum: do 1,5 kg
rekordné hodnoty: okolo 3 kg

Typické znaky

vysoké ploché telo
mierne vyklenutá chrbtová plutva
chýbajú fúziky
veľké tuhé šupiny tvoriace doslova pancier

Výskyt

Stojaté vody na väčšine nášho územia, najmä v nížinách. Preniká i do riek a miestami je početný i v relatívne silno prúdiacich úsekoch. Dokáže prežiť i vo vodách s nízkym obsahom kyslíka. Najväčších rozmerov dosahuje v údolných nádržiach a veľkých pieskovňach. Predpokladá sa ďalšie šírenie.

Biológia druhu

Karas striebristý je odolnou rybou obvykle žijúcou v prehriatych stojatých vodách, ale dokáže sa prispôsobiť širokému spektru podmienok. Je odolný voči nedostatku kyslíka i znečisteniu vody, vystačí si s minimom potravy, je dobre obrnený silným pancierom zo šupín a prežije i značné poranenie. Má schopnosť vytlačovať z danej lokality ostatné druhy kaprovitých rýb a ľahko sa šíri. V riekach tiahne v jarnom období proti prúdu, hromadí sa v prúdoch pod hatiami, dokonca prekonáva i pereje a nízke stupne. Vďaka týmto vlastnostiam sa stal na našom území behom 20 rokov od zavlečenia hojným a rozšíreným druhom.
Podobne ako karas zlatistý je i tento druh húfovou rybou. Väčšie alebo menšie húfy karasov sa pohybujú pohromade a na rozľahlejších vodách nemajú stále stanoviská Ich potravu tvorí rastlinná i živočíšna potrava, pričom sú schopné živiť sa planktónnymi organizmami tak i živočíchmi dna (bentosom), konzumujú i riasy, časti vyšších rastlín a detrit.
Rozmnožovanie karasa striebristého je veľmi zvláštny. V centre areálu jeho rozšírená vytvára populácie zložené z oboch pohlaví a rozmnožujúce sa bežným výterom. Na okrajoch areálu výskytu druhu (vrátane nášho územia) vytvára jednopohlavné populácie zložené iba zo samíc. Pri vývine ich ikier dochádza pri tvorbe vaječných buniek k odchýlke od bežného delenia a vznikajú bunky s triploidným jadrom odlišné od vaječných buniek v bežných ikrách. Ikernačky karasa sa vytierajú so samcami našich kaprovitých rýb (karas, kapor, pleskáč, ...) a spermie týchto rýb iba stimulujú vývoj ikry bez splynutia ich jadra s jadrom vaječnej bunky. Z takto stimulovaných ikier sa liahnu nové samice karasa. Tento spôsob rozmnožovania je označovaný ako gynogenetický a je veľkým prínosom pre karasovo explozívne šírenie do doposiaľ neobsadených vôd. Jediná prenesená ryba sa môže stať základom novej populácie. Samce karasa striebristého sa na našom území miestami nevyskytujú vôbec a na iných lokalitách sú mimoriadne vzácny (udávaný pomer 1 samec na 500 samíc). Pokiaľ už sa samce vyskytujú, zapájajú sa do výteru.
Karas sa neresí od mája v dvoch až troch dávkach, ikry kladie na vodné rastlinstvo a každá samica môže ročne naklásť 10 000 až 150 000 ikier.
Význam karasa striebristého v našich vodách je problematický. Na mnoho miestach dochádza k jeho premnoženiu a následnému znižovaniu počtu ostatných kaprovitých rýb. V tom karasovi nahráva i fakt, že je vďaka svojmu vysokému telu a pevným šupinám nie je veľmi ochotne lovený dravcami, s výnimkou sumca.
Tam, kde nie je početný a dorastá väčších veľkostí, je akceptovateľným druhom, ktorý sa zaradil do osádky revírov ako ryba majúca i istý význam pre športový rybolov.

Rozmery a rast

Karas rastie rýchlejšie než karas zlatistý a dorastá i väčších rozmerov. Na našom území len vzácne prekračuje 7 rokov života. S ohľadom na to, že v tomto veku môže prekročit dĺžku 40 cm a dosiahnuť hmotnosti až 1,5 kg, je treba jeho rast hodnotiť ako rýchly. Rekordní jedinci s dĺžkou cez 50 cm a hmotnosťou prekračujúcou 3 kg neboli podrobený vedeckému výskumu, ale zrejme sa museli dožiť veku okolo 10 rokov.
Rýchlosť rastu je závislá na podmienkach. Podobne ako karas zlatistý má i tento druh sklony vytvárať zakrpatené populácie rastúce veľmi pomaly.

Športový rybolov

Športový lov karasa striebristého je niekde záležitosťou náhodných úlovkov, inde otázkou nepretržitého lovu desiatok zakrpatených jedincov, ale len na málo miestach je možno sa na jeho lov špecializovať. Asi najlepšou metódou lovu tohto druhu je plávaná, ale ryby z hladovejších populácií berú výborne i na položenú. Väčší jedinci dokážu byť i náladoví a často opúšťajú zakŕmené miesto, ale v priemere sa dá povedať, že je tento druh aktívnejší a loví sa ľahko.

Možný výber náradia pre lov karasa striebristého

Plavaná: Čokoľvek z ponuky plavákových prútov - matchový prút, bolonézka, delička alebo bič - výber hlavne s ohľadom na rozľahlosť a charakter revíru alebo potreby rybára.
Koncový nadväzec v rozmedzí 0,08 - 0,14 mm, v prípade možnosti úlovku kapra je lepšie použiť silnejší.
Nástraha - pečivo, krúpy, ryža, biele červy apod.

Položená: Prút s ohľadom na podmienky lovu čo najľahší - bez veľkých nárokov, feeder kategórie "light", pickerový prút.
Monofilné vlasce v rozmedzí 0,08 - 0,18 mm. Silnejšie priemery hlavne kvôli možnosti záberu iných rýb, najmä kapra.
Vhodné nástrahy sú ako pri love na plávanú.