Úhor európsky

Úhor európsky

latinsky: Anguilla anguilla
maďarsky: Angolna
anglicky: Eel

rad: úhorotvaré
čeľaď: úhorovité
potrava: všežravec, dravec

dĺžka života: 20 rokov
pohlavná dospelosť: 10-15 rokov
doba rozmnožovania:
bežná veľkosť: 50 až 80 cm
maximum: možná až 150 cm

lovná miera: 45 cm

doba hájenia: 1.9. - 30.11.

Úhor je nezameniteľná ryba obývajúca vody veľkej časti Európy. Je vyhlásený svojim ojedinelým rozmnožovacím cyklom, počas ktorého tiahnu dospelé ryby do vzdialených oblastí Atlantiku (Sargasovo more) a plôdik sa ťažkou a strastiplnou cestou vracia na miesta, kde vyrástli jeho rodičia. Do vnútrozemských vôd však prenikajú iba samice, samce sa zdržujú v blízkosti mora v ústiach riek. Počas výskumov bolo na našom území nájdených len niekoľko samcov, prakticky všetky naše úhory sú samičieho pohlavia.
Celú záležitosť s úhorím cestovaním dnes komplikuje značná nepriechodnosť vodných tokov pre migrujúce ryby (hate, priehrady), takže prežitie tejto ryby je na mnoho miestach zaisťované iba umelým vysádzaním. Vďaka tomu je úhor rozšírený i tam, kde sa pôvodne nevyskytoval (otázka možnosti návratu dospelých rýb na neresovisko sa spravidla ani nerieši). Na ďalších miestach zase jeho stavy klesajú, pretože drahé vysádzanie ani zďaleka nestačí nahradiť pôvodne bohatý prísun mladých jedincov putujúcich prirodzenou cestou.
Ani cestu do mora nemajú dospelé úhory jednoduchú - v našich vodách ich väčšina končí rozbitá na kusy turbínami hydroelektrární a sú prakticky bez šance zavŕšiť úspešne svoju rozmnožovaciu púť.
Úhor je dravá ryba žijúcí u dna a vyvíjajúca prevažne nočnú aktivitu. Je neuveriteľne žravý a pohyblivý, dokáže sa zahrabávať hlboko do dna a putovať pod povrchom bahnitých nánosov, je veľmi odolný pri krátkodobom pobyte na súši a na svojich cestách dokáže prekonávať najrôznejšie prekážky. Jeho telo sa v priebehu vývoja dokonale prispôsobilo - pretiahlo sa do hadovitého tvaru a zbavilo všetkého zbytočného. Šupiny sa zmenšili v drobné čiarkovité útvary zarastené hlboko v silnej koži pokryté enormnou vrstvou slizu, brušné plutvy zmizli a chrbtová a análna zrástli spolu s chvostovou dohromady a vytvárajú okolo zadnej časti tela dlhý plutvový lem.
Hlava je malá pretiahnutá s nečakane priestrannou tlamou a žiabrami dokonale prekrytými kožovitým záhybom chrániacim citlivé žiabre pred nadmerným prenikaním bahna. Silná úhoria koža vytvára značné množstvo slizu a poskytuje tak úhorovi hneď dvojakú ochranu. Naviac je pretkaná bohatou sieťou krvných vlásočníc a slúži ako pomocný dýchací orgán schopný úhorovi zaistiť údajne až 85% potreby kyslíka (pravdepodobne sa jedná o spotrebu v pokojnom stave). Vďaka tejto adaptácii si môže úhor vystačiť s pomerne malým povrchom žiabrí - ty sú vzhľadom k veľkosti ryby skutočne prekvapivo malé.
Zaujímavosťou je i fakt, že krv úhora obsahuje vysoko jedovatú látku silno toxickú najmä voči organizmu cicavcov. Už pol gramu úhorieho krvného séra vpraveného injekčne pod kožu dokázalo v laboratórnych podmienkach zabiť behom 4 minút menšieho psa (vydry sa s tým dokázali vyrovnať - možno i preto, že jed sa účinkom tráviacich štiav celkom rýchlo rozkladá).
Účinok jedu pripomína intoxikáciu zmijím jedom a nemožno ho rozhodne podceňovať. Veľmi nepríjemné a bolestivé je najmä zasiahnutie oka kvapkou úhorej krvi a nie je rovnako žiaduce, aby sa tato krv dostala do otvorenej rany. Pretože je tento jed bielkovinnej povahy, je teplotne nestály a rozkladá sa už pri teplotách okolo 60°C. Kuchynsky upravené úhorie mäso je preto úplne neškodné - ba naopak je cenené ako jedno z najchutnejšieho rybieho mäsa vôbec.
Úhor je u nás veľmi obľúbenou športovou rybou, ale jeho početnosť bohužiaľ nie je schopná uspokojiť záujem rybárov. Naviac koncom 20. storočia prešla naša úhoria populácia epidémiou nákazy cudzopasnou hlísticou Anguillicola crassus (nemoc je označovaná ako anguilikóza). Hlística v počte až niekoľko desiatok kusov rozrušuje steny plynového mechúra, ryby dezorientovane vplávajú na plytčiny a hynú. V súčasnej dobe je tato choroba na ústupe.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 50 až 80 cm
obvyklé maximum: 100 cm
rekordné hodnoty: okolo 130 cm, možno až 150 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,3 až 1 kg
obvyklé maximum: okolo 2,5 kg
rekordné hodnoty: cez 6 kg

Typické znaky

koža bez viditeľných šupín (sú hlboko vrastené)
dlhé hadovité telo
chrbtová, chvostová a análna plutva tvoria celistvý lem
chýbajú brušne plutvy

Výskyt

Všetky vody okrem vyslovene pstruhových potokov. Stavy úhora skoro všade závisia na vysádzaní. Časť úhorov uniká do riek i z produkčných rybníkov. Vďaka svojej schopnosti migrovať a prekonávať prekážky sa úhory dostávajú i do vôd, kde by ich nikto nečakal a kde nikdy neboli vysadené.

Biológia druhu

Úhor je ryba veľmi prispôsobivá a schopná prežívať v akomkoľvek prostredí. Vyhýba sa vyslovene chladným vodám a dáva prednosť miestam s dostatkom potravy a úkrytov. Nájdeme ho v tečúcich vodách od nížinných potokov až po najväčšej rieky, vyskytuje sa i vo všetkých typoch stojatých vôd s výnimkou horských jazier a časť jedincov dokonca vôbec nepreniká do sladkých vôd a trávi život v mori.
Úhor nemiluje svetlo a vedie prevažne nočný život, čo mu ale nebráni v tom, aby sa za istých okolností aktívne pohyboval a lovil potravu i počas dňa. Prispieva k tomu obvykle zákal vody a prudká zmena atmosférického tlaku, ale niekedy nie je nutná ani jedna z vyššie uvedených podmienok a úhory zaberajú na nastražené udice i počas poludnia. Pokiaľ odpočíva, snaží sa úhor ukryť medzi vodným rastlinstvom, kameňmi či koreňmi alebo sa jednoducho len zahrabe do bahna či piesku. Úhoria schopnosť zahrabávať sa do bahna pôsobí problémy pri výlove týchto rýb z chovných rybníkov, pretože časť úhorov opustí vysychajúce bahno niekedy až druhý deň po výlove a plazia sa po jeho povrchu do vlhších miest.
V prípade, že úhor potrebuje opustiť izolovanú vodnú plochu z dôvodu neúnosných životných podmienok alebo nástupu trecej migrácie, môže opustiť vodu a prekonať určitú vzdialenosť po súši. Väčšinou si k tomu účelu vyberá vlhkú noc. Pozorovanie úhorov na suchej zemi viedlo v minulosti ku vzniku mnohých povestí, z nich najznámejšia hovorí o tom, že tieto vodné dravce opúšťajú svoj rodný živel, aby mohli pod rúškou tmy konzumovať na poliach hrach.
Po usadení sa na zvolenom mieste je úhor pomerne stály a obýva určitý okrsok, ktorý opúšťa spravidla len vtedy, ak je k tomu nejakým spôsobom donútený.
Úhor sa živí všetkou dostupnou potravou živočíšneho , ale občas i rastlinného pôvodu. V jeho jedálničku dominujú vodný bezobratlovci - larvy hmyzu, kôrovce, mäkkýše, a niekedy i planktón. Za zakalenej vody sú úhory veľmi aktívne a zbierajú suchozemské živočíchy unášané prúdom - červy, slimáky, hmyz, ale i utopené hlodavce. S rastúcou veľkosťou sa v potrave stále viac objavujú ryby od najmenšieho poteru až po prekvapivé exempláre. Úhor okolo 90 cm dokáže zhltnúť i rybu okolo 20 cm. V zime úhor neprijíma potravu a väčšinu tohto obdobia trávi zahrabaný v bahne.
Rozmnožovanie úhora bolo dlhé roky tajomstvom a úplné objasnenie jeho rozmnožovacieho cyklu (pokiaľ o ňom vôbec môžme hovoriť) trvalo desiatky rokov. V jednoduchosti prebieha asi takto:
Dospelé úhory žijú z väčšej časti v sladkých vodách. Zatiaľ čo samce väčšinou zostávajú v ústí riek a dorastajú obvykle len okolo 40 cm, samice tiahnu hlboko do vnútrozemia, kde dorastajú omnoho väčších rozmerov, často i cez 1 m. Po dosiahnutí pohlavnej dospelosti sa ryby vydávajú na dlhú cestu k vzdialeným neresoviskám, ktoré sa nachádzajú v Atlantickom oceáne skoro až u brehov Severnej Ameriky v oblasti Sargasovho mora. Dôvod, prečo k výteru dochádza v tak odľahlej oblasti, môžme vidieť v tom, že Atlantik sa vplyvom pohybu zemskej kôry rozpína rýchlosťou niekoľko cm ročne a pôvodne ležali úhorie neresoviská podstatne bližšie.
U nás začína trecia migrácia koncom jari potom, čo sa ryby dokŕmili po zimnom pôste. Najintenzívnejší ťah prebieha v tmavých nociach od augusta do septembra. Tiahnuce ryby putujú po prúde riek a mnoho ich hynie na turbínach elektrární a ďalších podobných miestach. Počas migrácie mení úhor sfarbenie - chrbát stmavne až skoro do čierna zatiaľ čo boky sú striebristé. Dostavia sa i ďalšie zmeny. Zväčší sa veľkosť očí, zmení tvar prsných plutiev, koža tlstne, črevo prestáva pracovať a dochádza k uzavretiu análneho otvoru. Zároveň dochádza k tvorbe vaječníkov.
Migrácia na neresoviská vzdialené skoro 7 000 km trvá asi 1,5 roka. Ryby behom nej stratia značnú časť svojej hmotnosti, pretože cestou neprijímajú potravu. K výteru dochádza vo vodnom stĺpci v hĺbke 150 - 600 m nad šesťkilometrovou hlbinou. Ryby po ňom hynú. Ikier klade úhoria samica značný počet, väčšinou 400 000 až 700 000. Sú malé (asi 1 mm) vzplývajúce (pelagické) s tukovou kvapkou, ktorá ich nadnáša. Z ikier sa liahnu drobné priesvitné larvy majúce tvar vŕbového listu. Ty sú sčasti unášané Golfským prúdom, sčasti aktívne plávajú k brehom Európy, ktorých dosiahnu zhruba po 2,5 rokoch. Medzitým dorastú do dĺžky 75 - 80 mm. V plytkých pobrežných moriach sa potom listovité larvy menia v tenké "sklovité" úhoríky. Behom tejto zložitej premeny neprijímajú potravu, ich dĺžka se zkracuje asi na 60 - 65 mm a hmotnosť sa výrazne zníži. Nasledujú ďalšie zmeny, obnovuje sa príjem potravy a postupne nastupuje pigmentácia (sfarbovanie) tela. V tomto štádiu sa malí úhoríci dostávajú v obrovských húfoch do ústia európskych riek a nastupujú migráciu proti ich prúdu. Práve tieto malé úhoríky sa pod názvom "monté" odlovujú a distribuujú do mnoho štátov, kde sú vysadené do voľných vôd alebo odchováváné na farmách. Kilogram úhorieho monté obsahuje asi 3 300 úhorov. Vzhľadom k stále väčšom dopyte a poklesu množstva úhorieho monté priplávajúceho do ústia francúzskych a britských riek, kde sa najviac loví, rastie jeho cena rok od roka.
Význam úhora je v našich vodách neprehliadnuteľný. Tento u nás pôvodný druh bol kedysi omnoho hojnejší než dnes, ale dodnes plní svoju úlohu všadeprítomného nočného dravca i akejsi zdravotnej polície a je v záujme celej rybárskej obce, aby si svoje miesto v našich vodách udržal.

Rozmery a rast

Úhor môže rásť celkom rýchlo, ale pri tvare jeho tela sa i pri dĺžke okolo 60 cm stále ešte jedná o rybu s hmotnosťou sotva 0,5 kg.
Najväčšie úhore boli v minulosti nájdené uhynuté alebo chytené do úhorích lapačov. Máme tak kusé správy o jedincoch s dĺžou až okolo 150 cm a hmotnosťou 6 - 7 kg. Na prút sa takú rybu zatiaľ zdolať nepodarilo, niekedy i preto, že rybárovi nepripravenému na rekordné rozmery ryby sa nepodarilo zvládnuť rybu v záverečnej fáze boja, niekedy dokonca už na brehu (vlasec už takú rybu neunesie, prsty neobjímu, ...). Fragmenty tiel obrovských úhorov možno niekedy pozorovať pod výtokmi elektrární.
Dĺžkou života sa úhor radí k stredne dlhovekým rybám. Naši úhory sa vydávajú na cestu k moru vo veku asi 10 - 15 rokov, vzácne i neskôr. Pokiaľ je ale úhorovi bránené vydať sa na migráciu, prežíva neuveriteľne dlho. Legendou sa stal úhor chovaný v bazéniku jednej pražskej poisťovne. Žil neskutočných 68 rokov. Po tejto dobe pri dĺžke 66,5 cm zmenil svoj vzhľad do podoby migrujúcej ryby s nápadne zväčšenými očami a uhynul. Ako sa zdá, jeho telo už dlhšie čakať nedokázalo. Úhor má veľmi premenlivú rýchlosť rastu a to i v úplne rovnakých podmienkach. Dvojročný úhor môže merať rovnako ako šesťročný.
Pokiaľ si športový rybári sťažujú na časté branie malých úhorov a nedostatok veľkých kusov, je to otázka toho, že úhor okolo 80 cm rastie 8 - 12 rokov a za súčasných podmienok má málokde možnosť sa tohto veku bez úhony dožiť.

Športový rybolov

Lov úhora sa do istej miery líši od lovu ostatných rýb a má svoje osobité kúzlo. Väčšinou sa odohráva v noci, i keď úhor pomerne často berie i vo dne. Zdolávanie úhora sa prevádza silou, pretože táto ryba nie je schopná vyvinúť vo vodnom stĺpci ťah predstavujúci riziko pre silnejší vlasec, ale zato je schopná sa omotať okolo akéhokoľvek predmetu, ukryť sa medzi kameňmi apod. Ak môže využiť akejkoľvek opory, dokáže úhor vyvinúť neuveriteľnú silu. Na súši je úžasne pohyblivý a rýchly. Ľahko unikne z vedierka, vane či lode, pretiahne sa okami sieťky či podberáku, vie sa pohybovať rovnako dobre dopredu i dozadu a pri tom všetkom je neuveriteľne slizký. V zásade možno povedať, že rybár zvádza s úhorom dva súboje - jeden na prúte a druhý na brehu. Najčastejšie sa úhory lovia na položenú na červy alebo mŕtvu rybku, poslednú dobu získava na popularite lov na plávanú s využitím plavákov osadených svietiacimi tyčinkami.

Možný výber náradia pre lov úhora

Položená: Prút dĺžky 240 až 300 cm, podľa očakávanej ryby a charakteru miesta buď s odhodovou hmotnosťou 20 - 60g alebo 40 -100g, výnimočne i viac. Menšie kusy možno loviť na silnejšie feederové prúty, ale nie je to nutné a snáď ani vhodné.
Vlasec 0,25 - 0, 30 mm pokiaľ možno odolný voči oderu.
Nástrahy: červy, rybka živá či mŕtva, ojedinele i iné mäsité nástrahy alebo syr.
Plávaná: Dlhší prút 300 až 400 cm - silný a výkonný, ideálne sú kaprárske špeciály alebo silnejší teleskop.
Vlasec 0,22 - 0,30 mm.
Nástrahy: Červy, rybka živá či mŕtva, ojedinele i iné mäsité nástrahy.