Piest zelenkavý

Piest (Pleskáč) zelenkavý

latinsky: Abramis bjoerkna
maďarsky: Karikakeszeg
anglicky: Silver Bream

rad: kaprotvaré
čeľaď: kaprovité
potrava: všežravec

dĺžka života: 17 rokov
pohlavní dospelosť: 2-3. rok
doba rozmnožovania: máj - jún
bežná veľkosť: 15-30 cm
maximum: 45 cm

lovná miera: bez lovnej miery
doba hájenia: nehájená

Piest zelenkavý je hojnou rybou dolných tokov riek i veľkých stojatých vôd na celom našom území. Ide o nesmierne prispôsobivý druh, ktorý je schopný žiť v stojatej vode rovnako dobre ako vystupovať v letnom období do silno prúdiacich úsekov riek.
Typickým znakom piesta je značná výška tela vzácne presahujúca i 50% celkové dĺžky, malá hlava s výraznými očami a naružovelé až hnedočervené brušné a prsné plutvy. Farba ostatných plutiev je tmavo hnedá až čierna. Šupiny na bokoch sú strieborné, čím sa líši od príbuzného pleskáča vysokého, ktorého šupiny získavajú s rastúcim vekom ryby šedožltý nádych. Dobrým rozlišovacím znakom oproti pleskáčovi vysokému je i dĺžka análnej plutvy - piest ju má kratšiu. V nedávnej dobe bol piest zaradený do rodu Abramis, kam patrí i Pleskáč vysoký. V staršej literatúre sa u tohto druhu bežne stretneme s latinským názvom Blicca bjoerkna.
V mnoho našich vodách je piest veľmi hojnou rybou, bežnou i v úlovkoch športových rybárov. Vďaka vysokej aktivite v zimnom období je jedným z najčastejších úlovkov v chladnej časti roku.

Základné údaje

Rozmery

Dĺžka

priemerná: 15 až 30 cm
obvyklé maximum: do 35 cm
rekordné hodnoty: okolo 45 cm

Hmotnosť

priemerná: 0,15 až 0,4 kg
obvyklé maximum: do 0,75 kg
rekordné hodnoty: okolo 1,5 kg

Typické znaky

vysoké ploché telo
strieborné šupiny na bokoch
spodné ústa
malá hlava s veľkými očami, ktoré môžu opalizovať
načervenavé prsné a brušné plutvy
pri porovnaní s ostatnými pleskáčmi kratšia análna plutva

Výskyt

Vyskytuje sa v riekach mrenového a pleskáčového pásma, údolných nádržiach, riečnych ramenách a väčších stojatých vodách. Miestami ho možno označiť za jeden z dominantných druhov. V teplých rozľahlých vodách rastie rýchlejšie, preto pravdepodobne najväčšie piesty na našom území nájdeme v revíroch južného Slovenska.

Biológia druhu

Piest zelenkavý je bežnou rybou žijúcou v menších alebo i početných húfoch. Napriek tomu že sa najlepšie cíti v stojatej alebo len mierne prúdiacej vode, je schopný vyplávať v letnom období do úsekov so značným prúdom, pod hate a podobne. Preto môže byť veľmi početný i na rýdzo mrenových riekach. Potravu zbiera piest najčastejšie u dna, ale nie je na tom závislý do takej miery ako pleskáč vysoký. Bez obtiaže sa pohybuje i vo vodnom stĺpci a zbiera potravu i tam. Na jeho výžive sa značnou mierou podieľajú bentické organizmy (žijúce na dne) a v nemalej miere i hrubší planktón. Podľa podmienok lokality, kde žije, prevláda v jeho potrave jedna z uvedených zložiek. Obmedzene konzumuje i rastlinnú potravu a detrit.
Potravu prijíma piest i v zimnom období, kedy je pri športovom rybolove jedným z najčastejších úlovkov.
Na pohlavné dospievanie piesta má značný vplyv živiteľnosť prostredia a vďaka tomu dosiahnutá veľkosť. V priaznivých podmienkach dospievajú obe pohlavia v 2. - 3. roku života, na hladovejších vodách o rok neskôr. K treniu dochádza, keď teplota vody dosiahne 16 - 20°C, čo býva obvykle v máji až júni. Výter prebieha v 1 až 3 dávkach, na rôznych lokalitách sa ryby môžu vytrieť jednom termíne. Ikry sú ukladané na vodné rastlinstvo, ryby môžu pred výterom migrovať a k treniu dochádza často spoločne s výterom ďalších druhov, predovšetkým plotice a pleskáča. Výsledkom je občasný výskyt krížencov všetkých zmienených druhov.
Samica obvykle kladie 4 000 - 80 000 (vzácne i cez 100 000) ikier v jednej sezóne, pokiaľ je výter delený, býva prvá dávka ikier najpočetnejšia.
Piest je častou korisťou dravcov, najmä sumca a je nezastupiteľným druhom našich nížinných vôd.

Rozmery a rast

I keď zo zahraničia je udávaný maximálny vek piesta v rozmedzí 15 - 17 rokov, na väčšine lokalít sú už desaťročné ryby výnimkou. Na niektorých revíroch možno pozorovať, že až do určitej veľkosti môžme piesty bežne loviť a náhle prichádza zlom a väčšie ryby sú mimoriadne vzácne. Rýchlosť rastu piesta môžme hodnotiť ako priemernú a veľmi sa neodlišuje od iných druhov našich pôvodných kaprovitých rýb.

Športový rybolov

Piest je vynikajúca športová ryba obľúbená predovšetkým plavačkármi a lovcami na feeder. Je hojný, ľahko sa sťahuje kŕmením, zaberá zo dna i v stĺpci, nie je náročný na prezentáciu nástrahy, je pri chuti po celý rok a zabera spravidla veľmi poctivo. Naviac nepatrí k úplne najmenším rybám a celkom snaživo bojuje. Okrem plávanej a položenej nie sú vylúčené ani úlovky muškárením alebo prívlačou.

Možný výber náradia pre lov piesta:

Plávaná: Čokoľvek z ponuky plaváčikových prútov - matchový prút, bolonézka, delička alebo bič - výber hlavne s ohľadom na rozľahlosť revíru alebo potreby rybára. Koncový nadväzec v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm. Nástraha - biele červy, hnojáky, larvy vodného hmyzu, rôzne cestá, krúpy apod.
Položená: Prút s ohľadom na podmienky lovu čo najľahší - bez veľkých nárokov, feeder kategórie "light" alebo v silnejšom prúde i "medium", pickerový prút. Monofilné vlasce v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm. Silnejšie priemery hlavne kvôli možnosti záberu iných rýb, najmä kapra. Vhodnými nástrahami sú biele červy, hnojáky, rôzne cesta, krúpy, kukurica, pečivo, burizony, ...
Muškárenie: Jemný prút - AFTMA v rozmedzí 3 - 5, dĺžka podľa miestnych podmienok. Nadväzce 0,10 - 0,14 mm. Menšie mokré mušky a najmä nymfy vedené pomaly v blízkosti dna. Zaberá spolu s inými bielymi rybami a nie veľmi ochotne.
Prívlač: S rozvojom ultraľahkej prívlače a s nástupom miniatúrnych nástrah je možno docieliť úlovku piesta i touto technikou. Použiť možno napríklad najmenšie veľkosti marmyšiek s červom na háčiku alebo drobné tmavé twisteríky v prikalenej vode. Úspešnejší je lov na riekach, najmä v okolí hatí v letnom období. I tak ale bude ďaleko menej záberov než na plávanú. Často je zámerný lov bezvýsledný.